1. Bdelosť

Napísané Gnostickým Inštruktorom

Vzájomná závislosť

Všetky úkazy prírody a predmety nachádzame dôverne a organicky navzájom spojené, vnútorne jeden na druhom závisiace a vzájomne sa podmieňujúc. Vskutku, žiadny úkaz prírody nemôže byť celistvo pochopený, ak ho považujeme za izolovaný. Všetko je v neustálom pohybe. Všetko sa mení; nič nie je pokojné. -Samael Aun Weor, Endokrinológia a Kriminológia

Vidíme, že život pozostáva zo sérií udalostí, sérií faktorov. Keď hovoríme o vzájomnej závislosti, tak čo tu opisujeme, je vzťah medzi udalosťami a vzťah medzi stavmi. V podstate toto slovo znamená, že žiadna vec neexistuje bez druhej. Všetko je závislé na príčinách; nič neexistuje nezávisle od ostatného. Jeden Filozof povedal, že “Žiadny človek nie je ostrovom“, čo bezchybne vyjadruje pochopenie vzájomnej závislosti. Nikto z nás neexistuje ako izolovaná entita. Toto je skutočný kľúč, ktorý potrebujeme porozumieť; nikto nie je izolovaný.

Tí, ktorí trpia osamelosťou, v tom možno nájdu trochu útechy. Ale skutočným významom vzájomnej závislosti je, že všetko čo robíme, ovplyvňuje druhých, a všetko čo robia druhí ovplyvňuje nás. Je v tom ohromná interakcia; je v tom ohromný tok a prúd energie, ktorý sa neustále pohybuje medzi jednotlivcami.

Napríklad, existuje skupina ľudí, ktorí nezávisle od seba, majú nutkanie porozumieť niečomu o ich samých. Ó, hľa, všetci sa o jednej hodine náhodne ukážu v Gnostickej triede. Možno je to náhodné. Ale my vieme určite, že to nie je náhodné; je to kvôli rôznym okolnostiam, ktoré sa spojili, aby tú udalosť vytvorili. Toto je to, čo nazývame Karma, Zákon Príčiny a Následku. Všetko má príčinu a každá príčina má tiež následok.

Intelektuálne, je toto jednoduchá vec pre pochopenie. V tri dimenzionálnej fyzike vidíme, že ak niečo potlačíme, tak sa to pohne, za predpokladu, že máme dostatok sily nato, aby sme to pohli. Newton popisuje Karmu tak, ako ju vidíme vo fyzickej hmote, “Pre každú akciu, bude rovnaká a opačná reakcia“. Toto je Karma vyjadrená tri dimenzionálnou fyzikou.

Taktiež, ak porozumieme známy axióm “Ako hore tak aj dolu“, tak rovnako porozumieme, že opak je tiež pravdou, “Ako dole, tak aj hore“; a tak, ak existujú reakcie na akcie na fyzickej úrovni, tak musia existovať reakcie na akcie na energetických úrovniach.

Môžeme povedať, že vo fyzickom svete alebo fyzickými aspektmi vecí, toto pravidlo rozumieme do určitej miery, takže máme určité percento Gnózy Príčiny a Následku vo fyzickej ríši. Ale ak sa čestne preskúmame, tak pravdepodobne zistíme, že emocionálne alebo mentálne, nemáme vôbec žiadne porozumenie tohto zákona, pretože stále tvrdošijne lipneme na vytváraní a uvoľňovaní negatívnych emócií. Neuvedomujeme si následok, ktorý obdržíme; ignorujeme to.

Neznalosť/Nevedomosť (Ignorancia)

Keď študujeme Budhizmus alebo Hinduizmus alebo Kresťanstvo alebo Islam, tak narazíme na toto slovo neznalosť (ignorancia). Taktiež si často kvôli našej kultúre toto slovo chybne vysvetľujeme; O nevedomosti si myslíme, ako  “nebyť vzdelaný“, ale pravdou je, že slovo ignorancia (neznalosť/nevedomosť) pochádza z “ignorovať“. A úprimne pravdou je, že ak sa preskúmame, tak uvidíme, že ignorujeme dôsledky našich činov. Nestaráme sa. Keď sme nahnevaní, tak sa nestaráme, či ublížime druhým ľuďom, keď sme rozhorčení, nestaráme sa; vlastne môžeme povedať, že chceme aby druhí trpeli, a tak vyjadrujeme náš hnev, aby nás bolo počuť, možno aby sme sa pomstili, možno aby sme niekoho ponížili.

Po celú dobu jednáme bez porozumenia, že naša činnosť vyprodukuje výsledok. Sme o tom nevedomí. Inými slovami, chceme robiť, čo sa nám zachce a volíme si ignorovať to, čo to pre nás a druhých znamená. Takže, už porušujeme pár jemných zákonov prírody. Neuvedomujeme si, že sme závislí na druhej osobe. V živote nie sme izolovaní; potrebujeme sa navzájom. Všetko, čo máme, a všetko, čo, sme, k nám prišlo skrze ruky, mysle a srdcia druhých ľudí. Naše telo, naše jedlo, naše predstavy, naše spomienky, naše vzdelanie. A napriek tomu, chybne veríme, že sme “nezávislí“. Nie sme, a ak sa pozorne pozriete na váš život, tak uvidíte, že ste členom spoločenstva, aj keď sa s druhými nerozprávate. Ako člen spoločenstva pôsobíte na ľudí a oni pôsobia na vás.

Ignorujeme efekt, ktorý môžeme mať na niekoho iného. Taktiež ignorujeme efekt, ktorý sa k nám nepochybne vráti. Karma je jednoducho energia; je to spôsob, akým sa v prírode pohybuje energia, prichádzajúca a odchádzajúca. Takže všetky ohromné tradície povedali, že žijeme v nevedomosti (ignorancii), že nevidíme pravdu.

Druhým aspektom nezávislosti je, že chybne veríme, že naše šťastie závisí na veľmi úzko definovaných okolnostiach. Napríklad, ak máme finančné problémy, tak naša myseľ sa zameria na, “Ak sa mi to podarí predať alebo dostať to povýšenie alebo dostať ten titul, vtedy budem mať dosť peňazí“. Alebo “Keby som len tak mohol dostať to nové auto alebo väčší dom, vtedy budem šťastný“. My máme tento úzky pohľad, že naše šťastie a duševná pohoda, závisia na týchto malých okolnosti závislých udalostiach. Keby to bola pravda, tak by pre nás bolo do cela jednoduché byť šťastní. Jednoducho by sme iba potrebovali dosiahnuť tie malé ciele a potom by sme boli spokojní. Ale kto z nás našiel, hocijakých šťastných ľudí, ktorí sa ženú za životom týmto spôsobom? Neodpovedajte hneď: dobre ich pozorujte, pretože hneď ako si splnia ten cieľ, tak budú chvíľu šťastný a hneď okamžite na to, už nie sú viacej spokojný a chcú niečo iné. Kto je naozaj spokojný? Možno povedia, že sú spokojní, ale v ich srdciach, potme, v noci, sú skutočne naozaj šťastní?

Z Gnostického hľadiska, na tejto zemi neexistujú šťastní ľudia. Všetci strašne trpia. Trpia úzkosťou, chudobou, hladovaním, hrozbou smrti, hrozbou mučenia.

Bohatí trpia strachom, že stratia to, čo majú. Chudobní trpia chcením niečoho, čo nemajú. V hocijakom spoločenskom postavení v živote po niečom túžime. Pracujeme, otročíme a potíme sa, aby sme to dostali, potom zažijeme chvíľkový moment spokojnosti a potom chceme niečo nové.

Toto je veľmi dobre známe v štyroch vznešených pravdách, učených Budhom Šákjamunim.

Takže tu máme neustálu zmenu toho, čo od života chceme. Niekto má za cieľ “Chcem sa oženiť/vydať, to je to, čo chcem, iba sa chcem oženiť/vydať a vtedy budem šťastný/á. Budem mať dom, deti a všetky tieto veci“. Takže to všetko dostanú a potom čo: sú nešťastní. Všetko toto sme videli u ľudí, ktorých poznáme.

Alebo povedia, “Iba potrebujem dostať lepšiu ženu, tú ktorú mám, nie je dobrá“. Tak sa rozvedú, dostanú inú ženu a stále sú nešťastní.

Úprimne povediac, toto je stav ľudstva. A stávame sa šťastnejšími? Nie. Pravdivo a úprimne, nie. Stávame sa viac zúfalými. Miera rozvodov stúpa, miera kriminality stúpa. Život sa stáva viacej komplikovaným a nie jednoduchším.  

Všetci veríme tejto ohromnej predstave: že život sa zlepšuje. S Fed Exom (zásielková spoločnosť), faxmi a internetom, “Život sa zjednodušuje.“ Všetci sú vzrušení, “Pozri sa na našu ohromnú technológiu, pozri sa na našu ohromnú civilizáciu, pozri sa na tie všetky úžasné úspechy“; ale sme naozaj šťastnejší?

Trpíme menej?

Dôkaz ukazuje opak. Mentálne ochorenie je bežnejšie. Depresia je veľmi rozšírená. Samovraždy sú bežnejšie. Napchatí sme ako krysy vo veľkých smradľavých mestách, pijúci špinavú vodu a kúpajúc sa v chemikáliách.

Sme uväznení v obrovskej komplikovanej životnej hnilobe; celý svet sa trasie pod zničujúcou činnosťou ľudí.

Každý deň sa zvyšuje a komplikuje počet hrozieb pre naše zdravie a bezpečnosť.

Sme uväznení v dlhu, pracujúc viac a zarábajúc menej.

Každá významnejšia spoločenská štruktúra je na pokraji katastrofy. Väzenské systémy sú zavalené a nemajú žiadne odpovede na problémy. Vzdelávacie systémy sú zavalené a na svoje problémy nemajú odpovede. Politici sú zavalení spletitosťou problémov, ktoré na nich tlačia. Nikto nemá žiadne odpovede, a skrze tohto všetkého, si naše média spievajú svoju šťastnú melódiu: “kúp si nové veci a budeš sa cítiť lepšie. Dajte si urobiť plastickú operáciu a budete šťastní. Dobre sa oblečte, prekrásne vyzerajte, priťahujte žiadostivosť a žiarlivosť druhých a budete spokojní.“

Hlboko vo vnútri všetci vieme, že je to klamstvo. Ale nedokážeme tomu čeliť, pretože sme vydesení.

Ak sa na to pozriete objektívne, život sa viacej komplikuje. Teraz je život komplikovanejší, než bol v dobe našich rodičov. Život je o veľa viacej komplikovanejší, než aký bol pre našich starých rodičov. Miera zmeny sa zrýchľuje a s tým zrýchlením prichádza väčšia komplikácia a s tou komplikáciou vzniká zmätok, starosti, pochybnosť, strach. Zúfalstvo a utrpenie ľudstva sa prehlbuje. Prečo je tomu tak? Ak sa pozrieme na tieto javy, tak uvidíme prečo:

1. Vzájomná závislosť
2. Karma
3. Neznalosť (Ignorancia)

Ignorujeme vzájomnú závislosť všetkých vecí. Snažíme sa vyplniť všetky naše túžby, ignorujúc, že všetko čo berieme, bolo vzaté od niekoho iného. CEO(výkonní riaditelia) ktorí ročne zarábajú milióny dolárov, odmietajú rozpoznať, že peniaze ktoré kopia, boli vzaté od druhých. A medzitým, druhí trpia nedostatkom peňazí.

Ignorujeme, že každá akcia, ktorú podnikneme, produkuje výsledok.

A čo je najhoršie, my ignorujeme, že ignorujeme. Veríme tomu, že to, čo robíme, je správne, aj keď dôkazy, ktoré preukazujú opak, sú zdrvujúce.

Budha Šakjamuni povedal:

Naše mysle tvarujú naše životy. Stávame sa tým, čo si myslíme. – Dhammapada 1. kapitola

Z tohto môžeme vidieť, že život ako ho teraz prežívame je produktom našej vlastnej mysle alebo inými slovami, to, čo sme si mysleli, cítili a urobili, vytvorilo život, aký teraz prežívame. A z tohto dôvodu, ak teraz zmeníme to, čo si myslíme, pociťujeme a robíme, tak dokážeme vytvoriť lepšie okolnosti pre našu budúcnosť. 

My sme vytvorili naše životné situácie a túto spoločnosť. Naša spoločnosť, ktorá je charakterizovaná sociálnym chaosom a obecne rozšíreným utrpením a klamnou predstavou, je odrazom kolektívnej mysle ľudstva.

Ľudia trpia kvôli ďalším ľuďom.

Ľudia trpia kvôli sebe samým.

Vytvorili sme si naše vlastné životy, predsa však ignorujeme pravdu a stále sa náhlime za týmito nehmatateľnými cieľmi, týmito úzko definovanými okolnosťami. “Keby som tak vyhral v lotérii, keby som si tak  mohol kúpiť ostrov, keby som tak mal tryskáč alebo loď, keby som iba lepšie vyzeral alebo mal v niečom ďalší titul, potom by som bol šťastný“. Toto je chybný záver. Je to úplne a jasne klamné, a predsa však naša celá spoločnosť sa otáča okolo tohto spôsobu vnímania života.

Život vnímame skrze fantázie: a tým tento život nevnímame. Život vnímame spôsobom, akým chceme, aby bol; nevidíme sa takí, akí sme. Takto žijeme v nevedomosti toho, kto v skutočnosti sme a trpíme, pretože nie sme to, čo by sme chceli byť.

Tu začína učenie ako meditovať. Človek sa nikdy nenaučí meditovať, pokiaľ nezačne rozbíjať tieto okolnosti a nezačne sa vidieť so skutočnou úprimnosťou.

Úprimnosť: “čestne a bez predstierania alebo klamania“.

Skutočná meditácia môže začať iba vtedy, keď máme odvahu a silu vôle, vzdať sa našich fantázií o sebe a o živote. Skutočná meditácia nás vezme priamo k videniu objektívnej pravdy o sebe a o živote; a tak, ak sme pripútaní k našim fantáziám, tak si sami nedovolíme vidieť pravdu, a tak nemôžeme nikdy poriadne meditovať.

Naučiť sa meditovať, znamená naučiť sa presiahnuť myseľ, mať prístup k tomu, čo je nazývané “vedomie“. Vedomie je svetlo, ktoré je základom všetkého svetla. Je za hranicami mysle, za hranicami emócií, za hranicami “ja“, “mňa“, “seba“.

Čo je v nás vedomie a ako ho máme použiť? Ako zmeníme našu úroveň vedomia? Toto je to, o čom meditácia naozaj je.

Dve čiary života

Prvá čiara, tiahnuca sa horizontálne je to, čo je nazývané Čiarou Života alebo Čiarou  Poznania.

Čiara Života ukazuje smer času od Narodenia po Smrť. Narodíme sa, rastieme, dostane sa nám vzdelanie (alebo nie) a všetky udalosti našich životov pominú a potom zomrieme.

Toto je to, čo je nazývané Čiarou Poznania, pretože skutočné poznanie je účelom života. Sme nažive, aby sme vedeli, o čom život skutočne je. Ale toto nie je knižné alebo teoretické poznanie; poznanie, ktoré potrebujeme, je skutočná Gnóza: priame, skúsenostné poznanie objektívnych realít, záhadné poznanie Daat (poznanie po hebrejsky).

Keď človek uvidí a zažije pravdu, tak nepotrebuje žiadnu teóriu. Preto kráčame po Čiare Života alebo Čiare Poznania, aby sme sa dostali k nášmu vlastnému Poznaniu alebo Gnózy.

Ale to AKO kráčame po tejto čiare, je kritickým rozdielom medzi nájdením skutočnej Gnózy a žitím v jej protiklade: ne-ve-do-mosť. Tento rozdiel nájdeme presne skrze vedenie (gnóza), alebo nevedenie (ignorovanie), ako použiť Vedomie. Touto čiarou bude kráčať každá žijúca bytosť; každá bytosť je podmienená zákonmi tejto čiary, Čiary Života. To samozrejme znamená, že každý z nás sa narodil. Ale to, čo nevieme (pokiaľ ide o poznanie skrze našu vlastnú Gnózu) je, že nemôžete mať zrodenie bez smrti; sú jednou a tou samou vecou. Väčšina z nás skutočne nevie, že zomrieme, pretože to ignorujeme. Možno, že niekde v temnote našej mysle, máme poletujúci koncept smrti, ale toto nie je Gnóza. Život a smrť sú dve strany rovnakej mince, avšak my máme toto hľadisko, že sa chceme pozerať iba na tú “dobrú“ stranu alebo radšej na stranu, ktorá sa nám páči.

Toto je to, čo poznáme ako “dve strany kyvadla“. Kyvadlo vyjadruje dualitu. Máme to, čo nazývame “zle“ a to, čo nazývame “dobre“. Môžeme povedať, že toto je “negatívne“ a toto je “pozitívne“. Máme “príjemné“ a “nepríjemné“. Máme “minulosť“ a “budúcnosť“.

Život existuje kvôli smrti. Smrť existuje kvôli životu. Rovnako tak môžeme niečo nazvať dobre, iba ak tiež môžeme niečo nazvať zle. Toto je základná polarita prírody a časť prirodzeného poriadku vecí. Avšak v nás, je mimo rovnováhy.

Prirodzený stav kyvadla, má byť vycentrovaný v strede, s energiami obidvoch strán v dokonalej rovnováhe. Ak sa jedna strana vychýli z rovnováhy, tak sa kyvadlo rozkýva. Kyvadlo je správcom energie. Tak ako s každým fenoménom v prírode, Zákon Polarít ovláda a vyvažuje dobro celku. Toto je jednoducho vyjadrenie Zákonu Karmy tak, ako je organizovaná vzájomnou závislosťou všetkých vecí. Jednoducho povedané, to znamená, že ak kývneme kyvadlo do jednej strany, tak sa kývne späť druhým smerom, aby znovu zriadilo rovnováhu.

Avšak zvyk mysle, ktorý teraz máme, je ignorovať a vyhnúť sa tomu, čo nazývame “zlé“ a dychtiť alebo naháňať to, čo nazývame “dobré“. Takže veľká väčšina ľudstva minie všetku svoju energiu neustálou honbou svojich túžob, utkvelo prenasledujúc to, čo nazývame “dobr“. V Budhizme sa tieto polarity duality nazývajú Túžba a Nechuť.

Tento jav sa v nás deje na každej úrovni. Je to jednoduché: Keď ideme do reštaurácie, čo si objednáme? To, po čom bažíme, po čom túžime. Keď pozeráme televízor, čo hľadáme? To, po čom bažíme, po čom túžime. Keď jednáme s ľuďmi, čo hľadáme? To po čom bažíme. V žiadnych týchto prípadoch nehľadáme to, čo vytvorí rovnováhu.

Vyhýbame sa všetkému, čo vytvára to, čo by sme nazvali utrpenie, bolesť, nepohodlie, poníženie, strach, neistota, smrť. Obzvlášť sa vyhýbame smrti.

Táto základná osa je na počiatku všetkého mechanického správania. Ohromnú väčšinu nášho času strávime vyhýbaním sa veciam, s ktorými sa nechceme zaoberať. Vlastne môžete objaviť, že ste mali určitý vzdor študovať tento kurz alebo ísť navštíviť terapeuta alebo ísť do kostola. A niekedy, možno väčšinou, ten vzdor je tam preto, pretože je tam niečo s čím sa nechcete zaoberať, čo nechcete vidieť. Vidíte to v sebe?

Možno, že teraz začnete vidieť, že toto učenie, táto škola, vyžaduje náramnú úprimnosť. Bez úprimnosti nemôže byť žiadne skutočné porozumenie týchto znalostí. V skutočnosti  potrebujeme lepšie slovo, pretože úprimnosť je rovnaká vec ako skutočná odvaha. Niekto, kto má skutočnú odvahu, je veľmi úprimnou osobou. Toto neznamená, niekto, kto sa nebojí a je ochotný ísť do boja alebo tak vypadá. Tieto typy ľudí majú iba veľkú silu vôle. Úprimnosť a odvaha, ktorú myslíme tu, je ochota čeliť pravde. Bez tejto ochoty strácame čas študovaním tohto materiálu. V skutočnosti, všetko je stratou času, pretože bez úprimnosti a skutočnej odvahy, nemôže byť žiadna zmena. Nevedomosť bude pokračovať.

Ako tak cestujeme po tejto čiare života, prenasledujúc všetky naše túžby  a vyhýbajúc sa čomukoľvek, čomu nedokážeme čeliť, tak ignorujeme určité princípy. Jeden princíp, ktorý ignorujeme, je vedomie.

Tu nachádzame druhú čiaru, čiaru, ktorá ide úplne rozdielnym smerom od Čiary Života. Toto je to, čo nazývame Čiarou Bytia. Táto čiara vyjadruje úrovne vedomia.

Vedomie

Na Čiare Bytia alebo Vedomia, existuje mnoho úrovní. Vedomie sa rozširuje do ohromných hĺbok a ohromných výšok. Sú tam “viacej vedomé“ bytosti a “menej vedomé“ bytosti.

Keď skombinujeme tieto dve čiary, tak je trochu ľahšie porozumieť určité veci v živote o ľuďoch. Ako tak cestujeme po Čiare Života, pohybujúci sa od nášho konkrétneho narodenia, až po našu konkrétnu smrť, tak sa vždy nachádzame na jednej alebo na druhej Úrovni Bytia. Toto znamená, že vo vnútri v nás existuje do určitého stupňa výkyv, určitá vibrácia. Máme viacej vedomé chvíle a menej vedomé chvíle.

Čo tieto chvíle v živote odlišuje, nie je to, akí sme úspešní a koľko sme zarobili peňazí, ako moc sme ohromili ľudí, koľko ľudí nás miluje alebo koľko ľudí nás nenávidí. Čo v živote robí skutočný rozdiel, je naša úroveň Bytia; ako sme vedomí, ako sme úprimní, ako sme čestní, ako sme uvedomení.

Čokoľvek, čo sme vnútorne, extrémne štedrí alebo lakomí, veľkorysí alebo skupánskí, násilnícki alebo mierumilovní, cudní alebo chlipní priťahuje rôzne okolnosti života. – Samael Aun Weor, Revolučná psychológia

Naša Úroveň Bytia, určuje náš život. Naša úroveň vedomia určuje, či žijeme s ohromnými komplikovanosťami alebo problémami, s ohromným utrpením alebo s ohromnou pohodou. Ak sme nahnevaní a pomstychtiví, tak náš život bude zaplnený okolnosťami, ktoré sa vzťahujú k týmto kvalitám. Ak sme chlipní, tak náš život bude zaplnený problémami týkajúcimi sa chlipnosti.
Čím máme viacej chlipnosti, hnevu a pýchy, tým je nižšia Úroveň nášho Bytia. Toto znamená, že máme menej voľne dostupného vedomia. Toto znamená, že viacej trpíme a máme viacej problémov.

Čo potrebujeme, je použitie samotného vedomia, aby sme sa vnútorne mohli zmeniť. Ak sme ustrašení a bojazliví, tak sa musíme naučiť používať vedomie, pretože ono nie je ani v obavách a ani pasívne. Ak sme hyperaktivní a nerozvážni, tak sa musíme naučiť používať vedomie, pretože ono je pokojné a stále.

Vedomie má mnoho výrazov na popísanie svojej aktivity. Niektorí ľudia to nazývajú uvedomovanie, niektorí to nazývajú pozornosť, niektorí to nazývajú prítomnosť, niektorí to nazývajú ostražitosť, ale výraz, ktorý to najpresnejšie opisuje je Bdelosť. 

Keď premýšľame o týchto druhých výrazov, tak niekedy o nich premýšľame pasívnym spôsobom. Premýšľame o plnosti mysle a niektorí ľudia to spájajú, že je to veľmi pasívne, ako nejaký sediaci mních. Z jedného hľadiska je na tom určitá pravda. Ale ten, kto si osvojí toto porozumenie, bude mať prekážky, problémy. Takže, ak dokážete porozumieť vedomie v zmysle bdenia, tak budete bližšie k porozumeniu jeho pravdivej podstaty: je to veľmi aktívne a ten, kto si osvojí toto porozumenie, sa bude pohybovať veľmi rýchlo v porozumení tohto materiálu. Takisto musí byť vyrozumené, že originálny význam týchto výrazov sa vzťahuje k špecifickým aspektom samotného vedomia; sú to technické výrazy a nemali by byť používané zameniteľne.

Vedomie je koreňom(základom) vnímania.

Je to v nás tá časť, ktorá vníma s absolútnou čistotou, bez pocitov a bez myslenia.

Je to časť každej osoby, ktorá je prítomná pred myšlienkou, pred emóciou, pred pocitom.      

Je to surové vnímanie, v čistej, v nezmenenej forme.

Vedomie je naším priamym spojením s našou vlastnou božskosťou.

Toto je základný princíp, na ktorom je založené každé pravé meditačné cvičenie v histórii ľudstva. Výrazy môžu byť rozdielne a spôsoby opísania sa môžu líšiť, ale základné princípy sú univerzálne a neotrasiteľné. A tak musíme absolútne vedieť, čo je vedomie a ako ho použiť.

A tak, keď študujeme tento diagram Dvoch Čiar Života, tak skutočne študujeme, ako správne používať pozornosť. Musíme sa dozvedieť, aká je naša vlastná Úroveň Bytia, a to sa naučíme tým, že budeme bdelí, učením sa ako sa pozerať, ako dávať pozor, ako si byť vedomí nášho pohybu skrze Čiary Života; čím viac sme si vedomý nášho pohybu skrze život, tým viacej zdvihneme Úroveň nášho Bytia, takto sa povznesieme ponad utrpenie a nevedomosť bežného života a posunieme sa do úplne nového spôsobu života.

K tomu, aby ste mohli meditovať, k tomu aby ste boli na hocijakej spirituálnej(duchovnej) ceste, bez ohľadu na to, ako ju nazývate, musíte rozumieť tomu, čo je vo vás vedomie, pretože to je to, čo sa snažíme prebudiť.

Snažíme sa prebudiť a aktivovať túto pozornú prítomnosť, ktorú všetci máme, ale nevieme ako ju použiť. Nikdy sme sa to skutočne nenaučili. To, čo sme sa naučili, keď sme dospievali, bolo o Čiare Života. Naučili sme sa o mysli, o túžbe, o pocite a naučili sme sa o osobnosti. Ale žiadna z týchto vecí nemá nič spoločné s vedomím. Tieto všetky sú oddelené. Existujú ďalšie faktory a veci, ktoré potrebujeme porozumieť, to áno, ale nemusíme byť nimi zotročení.

Bohužiaľ, väčšina z nás vyrastá učením sa, ako slúžiť týmto elementom, kŕmiť ich hocičím o čo si požiadajú. Ak chce myseľ hotdog, tak jej dáme hotdog. Ak chce myseľ videohru, tak vybehneme von a kúpime ju. Ak sa chce myseľ stať slávna, tak strávime veľa času a energie, aby sme tú túžbu uspokojili. A často konáme bez akéhokoľvek vedomia, že tak konáme.

Veľmi bežné a veľmi smutné je, že mnoho ľudí ako sa približuje ku koncu svojej Čiary Života, sa začne spätne pozerať a túto pravdu  si uvedomovať. Ľudia, ktorí majú blízke stretnutie smrti alebo ktorí starnú alebo ktorí sú veľmi chorí, sa často začnú načahovať za druhými. Stanú sa viac emocionálnymi, začnú si robiť väčšie výčitky, dokonca sa stanú deprimovanými.

Niektorí sa veľmi rozčúlia a obvykle je to preto, pretože sa spätne pozerajú a vidia, že si nesplnili všetko to, čo chceli urobiť. Nedostali tú veľkú loď, čo tak chceli alebo ich teraz vlastné deti nenávidia alebo ubližujú ľuďom. A neskôr si uvedomia, “Čo som to robil? Prečo som tak strávil svôj život? Ako som tieto veci mohol urobiť?“

Iná veľmi bežná skúsenosť je, že sa cítia, že im nikto nerozumel, a tak znovu a znovu rozprávajú svoj príbeh. “Nikto mi nerozumel, toto alebo tamto som nechcel urobiť. Mýlil som sa.“

Tie výčitky svedomia, také ľutovanie väčšinou príde príliš neskoro a obvykle ho ľudia ani necítia, kvôli svojej vlastnej pýche. Ale ak sa dostanú do bodu, kde sú blízko umierania, vtedy si uvedomia, “Počkajte chvíľu, dochádza mi čas. Mrhám časom.“ Skutočne, v našom záujme je, aby sme to videli a pozorne nad tým popremýšľali. Skúste toto porozumenie aplikovať, učte sa z tej chyby. Teraz dobre využite náš čas. Musíme vidieť, ako márnime čas prenasledovaním márnivostí, veci, ktoré sú bezvýznamné.  

Ale to, čo obzvlášť musíme vidieť, je to, čo ignorujeme. Toto je hlavná zásada učenia sa, ako meditovať: musíme vidieť to, čo nevidíme. Musíme si byť vedomí toho, čoho si práve nie sme vedomý. Toto je práca sama o sebe, celú cestu až po koniec, až ku výškam vedomia. Hĺbky a najnižšie úrovne vedomia sú označené opačnými kvalitami: najhlbšia nevedomosť, ilúzia a temnota.

(Dokonca aj samotné vedomie je dualitou: človek sa môže prebudiť pozitívne, vo svetle, v nadradených (vyšších) oblastiach vedomia alebo sa môže prebudiť negatívne, v temnote, v podradených (nižších) oblastiach vedomia. Ten, kto sa prebudí pozitívne, je nazývaný Anjel, Archanjel, Serafín, atď. Ten, kto sa prebudí negatívne, je nazývaný démon, diabol, čierny mág, atď. Takže existujú dva spôsoby ako sa prebudiť: ale iba jeden vedie k slobode od utrpenia.)

Smrť je faktom,  nevyhnuteľnou skutočnosťou a nikto z nás nevie kedy príde; nikto. Ak nad tým vážne popremýšľate a preskúmate to, ak sa hlboko pozriete na vaše vlastné fyzické telo a uvedomíte si, že tento stroj nie je nesmrteľný, tak uvidíte, že v určitom bode sa rozbije a prestane fungovať. Môže to byť dnes, môže to byť zajtra, môže to byť za 50 rokov. Ale vy to proste neviete.

Toto nevedenie je v našom živote náramným zdrojom strachu. Existuje rastúci trend spravenia si kompletného snímku tela, aby sme mohli nájsť hocijaké potenciálne problémy teraz, predtým ako ochorieme; toto je symptóm strachu zo smrti.

Na Západe existuje dlhoročná tradícia upísať sa k hocijakému náboženstvu, ktoré sľubuje riešenie tohto strachu. A mnoho vodcov, oba náboženský i svetský používajú tento strach zo smrti a z neznámeho, ako spôsob ako manipulovať ľudí. Koľko ľudí poznáme, ktorí patria ku nejakému typu skupiny, čisto zo strachu? Mnoho je takých, ktorí prídu do Gnózy, hnaní vlastným strachom. Mnoho sa pripojí k politickým skupinám. Mnoho sa pripojí k armáde. Mnohí sa sami denne ženú, aby vystavali bohatstvo; všetka tá snaha je spôsob vyhýbania sa ich strachu z neznáma, strachu z chudoby, osamelosti alebo “z toho, že sú nikto“. Môžeme pozorovať, že najfanatickejší ľudia, sú skutočne najviac ustráchaní, ich fanatizmus je kopírovanie stratégie, forma baženia a averzie.

Zomrieme nehľadiac na naše pohlavie, politickú lojálnosť alebo náboženské členstvo. Premýšľaním nad nevyhnutnosťou smrti môže vyvolať náramnú úprimnosť. Skutočné porozumenie podstaty života a smrti môže vyvolať náramnú motiváciu.

Z hlbokého rozpoznania približujúcej sa vašej vlastnej smrti uvidíte, že všetky veci, ktoré ste si mysleli, že chcete, skutočne nič neznamenajú. Prečo by ste mali márniť váš čas, snažením sa zapôsobiť na druhých ľudí? Ak máte tú úprimnosť a pozriete sa na seba, tak možno zistíte, že neobyčajne vysoké percento celého vášho správania, je jednoducho urobiť dojem na druhých ľudí, získať ich priazeň alebo aby vás rešpektovali. Všetko je to bezvýznamné, ak tým výberom, opúšťate svojho vlastného Vnútorného Boha, váš vlastný vnútorný vývin, niečo, čo od vás nemôže byť nikdy vzaté.

Rozpoznanie toho, čo je skutočne dôležité a toho čo nie je, je neoceniteľné. Tu je príklad. Bol raz jeden mních, ktorý študoval určité hlbokomyseľné učenia. V tom, čo hovorilo to učenie, rozpoznal pravdu, že márnivosti života sú všetko ilúzie a videl, že ľudia strávia celý život, snažiac sa zapôsobiť na druhých ľudí, snažiac sa urobiť druhých ľudí  šťastných alebo snažiac sa nakŕmiť všetky svoje túžby a  to neboli nikdy schopní uskutočniť. Všetci sa usilovali o to, aby “urobili svoju značku“, a predsa všetci iba trpeli a zápasili v bahne života a idúc nikam. On sa rozhodol, že tak nespraví: “Sám v sebe chcem poznať pravdu; viem, že život je o niečom viac, než iba o peniazoch“. Tak sa rozhodol ísť a meditovať. Ale v tých časoch existovalo mnoho hĺbavých ľudí a iba pár jaskýň na bývanie. Tá jaskyňa, ktorú dostal on, nebola dokonalá; pri vstupe mala  tŕňový krík. Takže zakaždým keď vkráčal dovnútra alebo von, tak sa poškriabal. Prvým jeho impulzom bolo zoťať ten krík, pretože to bolo znervózňujúce. Ale hneď, ako ho tá myšlienka napadla, tak si uvedomil, “Ak premárnim čas, ktorý je potrebný na zoťatie tohto kríka, tak môžem zomrieť. Čas, ktorý potrebujem na zaobstaranie určitého náradia a zoťatie tohto kríka, môže byť mojím posledným dychom. Prečo by som mal premárniť svoj čas, jednoducho kvôli tomu, že mi je to v ceste? Proste pôjdem okolo.“ A tak aj urobil.

Prešli roky. Každý deň bol poškriabaný a každým dňom ten krík mohutnel. Takže po pár rokoch sa do svojej jaskyne pretláčal, snažiac sa obísť ten obrovský tŕnitý krík. Nakoniec tak zmohutnel, že sa cez neho nemohol dostať; aby sa dostal dovnútra a von zo svojej jaskyne, tak musel ísť cez neho. Nesmierne trpel. Tá bolesť škrabancov bola strašná. Koniec koncov bol iba mníchom a nemohol nič urobiť, aby im pomohol zahojiť sa. “Čo je lepší spôsob ako stráviť môj čas: ísť dole do mesta a nájsť doktora alebo využiť tieto hodiny na meditovanie? Vždy sa rozhodol meditovať.

Potom jedného dňa dosiahol svoj cieľ. Úplne pochopil svoju celú myseľ, svoju celú psychiku a kompletne sa oslobodil od Karmy a stal sa osvietenou bytosťou s ohromným porozumením. Vo všetkých ďalších jaskyniach, boli mnísi s krajším výhľadom, s pohodlnou trávou na spatie a neďaleko tečúcou vodou. A predsa, všetko to čo mal on, bol tŕnitý krík, a toto je dôvod, prečo to dokázal. Za všetko vďačil tomu tŕnitému kríku.

Ten tŕnitý krík reprezentuje všetky drobné nepríjemnosti života: kriticizmus, názory druhých ľudí, peniaze, autá, mať prácu, musieť jesť, účty, choroby, deti, dlhy, politické problémy, atď., atď., atď. Toto všetko sú okolnosti života; všetci sa nimi musíme zaoberať, bez ohľadu na naše bohatstvo, pohlavie alebo krajinu. Čo robí rozdiel, je spôsob akým sa s nimi vysporiadavame.

Ak budeme ustavične reagovať voči životu, tak budeme ako “list pohadzovaný vo vetre“. Ak budeme zakaždým konať z baženia a averzie, tak sa vždy budeme hnať za prchavým uspokojením a skúšajúc sa vyhnúť nevyhnutnej bolesti.

Avšak toto utrpenie by sme mohli využiť a nechať ho vyprodukovať výsledok. Múdrosť je pochopenie utrpenia. Súcit je pochopenie utrpenia. To je všetko, čo to vlastne je, ale ani múdrosť ani súcit nemôžu vzniknúť vyhýbaním sa utrpeniu. Múdrosť a súcit skrsnú tým, že to pochopíme, ale porozumením toho a prekročením toho skrze porozumenie a silu vôle. Pochopenie prichádza, keď sa povznesieme nad dualitu dobrého a zlého, príjemného a nepríjemného, hore a dole, chudobný a bohatý, ľavý a pravý. Rovnováha je v strede. V strede je Tao.

Musíme v sebe vidieť, ako sa vyhýbame veciam, ktoré sú nepríjemné. Musíme vidieť, ako sa v našich mysliach a životoch vyhýbame pravdám. A musíme v sebe vidieť pravdu utrpenia.

Utrpenie neznamená iba fyzickú bolesť. Utrpenie začína vo chvíli, kedy sme odpojení od Božskosti. Každý z nás má to odpojenie, každý z nás trpí, pretože priamo nepoznáme a nemáme prístup k nášmu vlastnému vnútornému Bohu.

Aby sme prekonali utrpenie, tak to musíme zmeniť. Prekonať utrpenie, znamená pochopenie, ako a prečo trpíme a zmeniť tie činnosti, ktoré v nás a v druhých produkujú utrpenie. Skrze tejto zmeny v sebe vyvinieme porozumenie, súcit, múdrosť. To je to, čo znamená slovo osvietenie: “osvietený, byť plný svetla“. Keď teraz zavrieme oči, tak vidíme temnotu. Túto temnotu potrebujeme zaplniť svetlom.

Odpoveď, spôsob ako to dokázať je, že začneme v sebe chápať vedomie. Každá ľudská bytosť má v sebe embryo alebo semiačko vedomia, ktoré musí byť pestované, musí byť povzbudené, musí byť kŕmené. Vedomie, ktoré máme teraz, je prevažne uväznené v mysli, je uväznené v túžbe.

Samotné vedomie je energia. Je to energia, ktorá musí byť aktivovaná. A nato, aby bola aktivovaná, musí byť oddelená od mysle. V Zen Budhizme nazývajú semiačko alebo embryo Budata (Buddhata); v Tibetskom Budhizme Tatagatagarba (Tathagatagarbha). V Gnóze máme jednoduché slovo; jednoducho je to nazývané Esencia. Je to malá iskra svetla, ale svieti iba ak vieme ako ju použiť. Ak ju ignorujeme, tak spí.

Vedomie je základom vnímania; je naším oknom do všetkých fenoménov a vo svojom prirodzenom stave je nepodmienené, bez túžby po pocite.

Ak vnímame život skrze vedomie, vtedy sme plne prítomní a aktívne pozorujeme všetky fenomény.

Ak vnímame život skrze myseľ, vtedy sme rozptýlení a pasívne pozorujeme všetky fenomény, pretože sa viacej zaujímame o uspokojenie baženia po pocitoch, či sú to mentálne, emocionálne alebo fyzické.

Ako postupujeme Čiarou Života, tak sme zaťažení karmou. Naša karma vyprodukovala všetky rozličné okolnosti, s ktorými sa teraz musíme vysporiadať. Tieto okolnosti, sú kývajúce sa kyvadlo; jeden deň sme bohatí, druhý sme chudobní; jeden deň sme zdraví, druhý sme chorí. Toto je výsledok všetkých rozličných energií, ktoré sme my sami v minulosti vyprodukovali. Uprostred tej búrky je toto malé semiačko vedomia, ktoré sa musí rozvinúť.

Prítomnosť alebo neprítomnosť vedomia v nás je objavená v prelínaní Čiary Života a Čiary Bytia. Tento prítomný okamih, práve teraz, je prelínaním týchto čiar. Prelínanie sa neustále mení, pretože sa mení čas a pretože sa mení naša úroveň vedomej pozornosti.

Zosilňuje sa naša pozornosť, naša prítomnosť, naše bdenie od chvíle do chvíle, zo dňa na deň? Alebo sme zaťažení s viacerými starosťami, viacerými myšlienkami, viacerými obavami, viacerými túžbami, viacerými úzkosťami?

Čím viac je pozitívne aktivované vedomie, tým viac sme v pokoji.

Čím viac vedomie zaspáva, tým viac trpíme: duševné utrpenie, emocionálne utrpenie a duchovné utrpenie.

Cvičenie

Predovšetkým sa uvoľnite. Uvoľnite sa tak hlboko, ako len môžete. Žiadny sval by nemal byť napätý.

Buďte si viacej vedomí svojej vlastnej osoby. Hlboko, plne, aktívne vedomí. Byť vedomí znamená, aktívne sa pozerať.

Vedieť a pozorovať sú odlišné. Mnohí si pletú sebapozorovanie s vedením. Napríklad, aj keď vieme, že sedíme v obývačke, tak toto neznamená, že pozorujeme stoličku. – Samael Aun Weor, Revolučná Psychológia

Pokúste sa vidieť seba, ako od seba oddeleného, ako keby toto telo bolo iba hercom.

Pocity a myšlienky sú kritikom, ktorý sa nachádza vedľa javiska. Kritik, ktorý nezavrie ústa. Nesnažte sa ho umlčať. Jednoducho mu prestaňte venovať svoju pozornosť. Oddeľte sa od neho.

Pocit oddelenia, pocit aktívneho uvedomovania si, je základom každého mystického cvičenia, ktorý existuje na zemskom povrchu a v každej ďalšej dimenzii.

Snažte sa zachovať tento pocit ostražitosti. Toto je prvé cvičenie, ktoré každý mních, každá mníška, každý mystik musí absolútne zdokonaliť, aby vôbec niečo dosiahol. Je to pocit majúceho vnútorného oddelenia.

Musíme vidieť, že my ako vedomie, sme naozaj oddelení od myslenia.

My ako vedomie, sme oddelení od emócií.

My ako vedomie, sme oddelení od všetkých pocitov.

My ako vedomie sme to, čo je vedomé, to, čo pozoruje, to, čo vníma.

Dokonalosť toho oddelenia vedie ku každej Samádhi, každej extázy, každej Satori, každému osvieteniu. Pod hocijakým menom, z hocijakej krajiny, z ktorej tá tradícia pochádza, každý mystický zážitok je odvodený z aktivácie vedomia. K tomuto pravidlu neexistuje žiadna výnimka. Ten, kto zažíva mysticizmus, je vedomie vo vnútri v nás, nie myseľ. Pokým to nie je jasne pochopené dovtedy nemôžeme mať žiadny mystický zážitok. Toto musí byť pochopené v praxi, opakovaným aplikovaním, pravidelne, prísne, s ohromnou disciplínou.

Osoba, ktorá je usadená vo vedomí, môže súčasne zažiť veľkú bolesť a veľké potešenie, a napriek tomu byť od oboch oddelená. Existuje tam odlišný pocit pokoja, navzdory hocijakým okolnostiam, bez ohľadu na to, aké veľké alebo ako hrozné. 

Je veľmi zriedkavé nájsť ľudí, ktorých inteligencia je v stave pokoja. Vskutku, taký stav nájdeme iba u tých, ktorí skrze celým svojim spôsobom života sa snažia... tým, že strážia intelekt a pomocou vnútornej ostražitosti... Ostražitosť očisťuje vedomie a robí ho lucidným (jasným). Takto očistené okamžite žiari ako svetlo, ktoré bolo odkryté, vypudzujúc temnotu. Akonáhle je táto temnota vypudená, skrze neustálej a pravej ostražitosti, vtedy vedomie odhalí veci, ktoré sú pred nami ukryté. – St. Philotheos of Sinai, from “Forty Texts on Watchfulness,“ (Svätý Philotheos zo Sinaje, vyňaté zo 40 Textov o Ostražitosti), 9 alebo 10 storočie.

Jeden princíp, ktorý vám pomôže rozlíšiť to, čo je vo vás, je, že vedomie netúži po pocite ani sa mu nevyhýba. Nebaží a nevyhýba sa spôsobom, akým to robí myseľ. Vedomie iba je. Buď je zapnuté alebo vypnuté, buď je prítomné alebo nie je.

Má iné vlastnosti, jemné veci. Má úrovne a hĺbky. Má “emocionálne vlastnosti“, ale tieto sú nadradenými (vyššími) emóciami, ktoré nemajú nič spoločné s tým, čo my nazývame “emócie“. Slobodné a čisté vedomie nikdy nevibruje s nenávisťou, s osamelosťou, s prázdnotou. 

Vedomie má túžby, avšak: ono túži po poznaní Boha, po poznaní ohromných realít Prírody, po priamom vnímaní vo Vnútorných Svetoch, vidieť tvárou tvár ohromné osvietené bytosti.

Základom vedomia je čistá Láska. Toto je Láska, ktorá je mimo pripútania, mimo požiadavky, mimo mena a miesta alebo hocijakého druhu fyzického pocitu alebo mentálneho konceptu. Popravde, je to za hranicami emócie.

Buďte na seba prísni. Aby ste v tomto učení vôbec niečoho dosiahli, tak to musíte urobiť sami. To je dôvod prečo Majster Samael povedal, “Nenasledujte ma, som iba ukazovateľom“. Sami to musíme urobiť.

Toto znamená, že musíme vyvinúť silu vôle a disciplínu, aby sme zdokonalili náš vlastný pocit uvedomovania. Samých seba musíme učiť ako dávať pozor. A pozor: ak si myslíte, že viete skvelo ako dávať pozor, tak bláznite samých seba. Nenechajte sa oklamať vašou hrdosťou. Pozornosť sme neovládli dovtedy, dokým  sme neovládli vedomie vo všetkých úrovniach prírody, znamenajúc, že ten, ktorý rozvinul dokonalú pozornosť, je schopný vnímať priamo v každom okamihu všetky ostatné ríše prírody súčasne. Dokážu vnímať  atómy, dokážu vidieť karmu druhých, dokážu vidieť minulosť a budúcnosť a čo je zo všetkého najviac znepokojujúce, je to, že dokážu vidieť všetky naše myšlienky, pocity a túžby rovnako ľahko ako obraz na stene.

Naučte sa rozlišovať. Naučte sa poznať rozdiel medzi mysľou a vedomím. Bez toho nemôže existovať pochopenie. Bez toho nemôže byť žiadny pokrok. Môžete čítať veľa kníh, môžete navštevovať veľa tried, ale nikdy nepochopíte skutočný význam.

Pokiaľ človek vskutku a naozaj nepozná svoju vlastnú myseľ a pokiaľ ju nedokáže ovládať s uvedomovaním, aj keď je daných veľmi veľa vysvetlení reality, tak tieto nezostanú ničím iným, než atramentom na papieri alebo záležitosťami pre debatu medzi intelektuálmi, bez možnosti zrodenia akéhokoľvek pochopenia skutočného významu... Je nutné, aby sme zachovali nepretržité, prítomné uvedomovanie, bez rozptýlenia... Pretože pokračovanie v prítomnosti pravého Stavu (Uvedomovania) je základom všetkých Ciest, základom všetkých meditácií, výsledok všetkých spirituálnych cvičení, šťavou všetkých ezoterických metód, srdcom všetkých ultimátnych učení, je nutné sa snažiť udržať nepretržitú prítomnosť bez rozptýlenia. Čo to znamená: nenasledujte minulosť, neočakávajte budúcnosť a nenasledujte iluzórne myšlienky, ktoré sa v prítomnosti objavujú; ale miesto toho, by sa mal človek obrátiť do seba, mal by pozorovať svoj vlastný skutočný stav a zachovať uvedomovanie toho, také aké to je, mimo koncepčných obmedzení... – Namkhai Norbu, Tibetský Láma

Aktívne a bdelo sa pozorovať je vstupom do Gnózy. Toto je nazývané Sebapozorovanie. Bez tohto nemôže byť žiadna meditácia.

Na to, aby bolo možné vstúpiť do skutočnej meditácie, sa musíme najskôr naučiť, ako sa v každom okamihu, každý deň pozorovať.

Toto znamená, že sa musíme naučiť, ako udržať pocit vnútorného oddelenia sa od myšlienok, citov a pocitov.

Hoci druhí spia, ty buď prebudený! Rovnako ako múdry človek  nikomu nedôveruj, ale vždy buď v strehu; pretože doba je nebezpečná a telo slabé.. – Jainism. Uttaradhyayana Sútra 4:6

Prelínanie Dvoch Čiar je prítomným okamihom. Práve teraz. Čo to znamená je, že cesta späť k vášmu vlastnému Vnútornému Bytiu je skrze vstup prítomného okamihu. Neexistuje to v minulosti, v žiadnych spomienkach, v žiadnych udalostiach, v žiadnych reflexiách (premietaniach mysli), v žiadnych príbehoch, v žiadnych dejinách a neexistuje to ani v budúcnosti alebo v hocijakých okolnostiach, ktoré môžu prísť.

Vy sami dobre viete, že deň Pána príde ako zlodej v noci... A preto nespime, ako druhí, ale buďme prebudení a triezvi. – 1 Thessalonians (Solúnčanom) 5:2-6

Vchod ku skutočnej zmene a vchod do vašej vlastnej vnútornej Gnózy je zdokonaľovaním vašej vlastnej Prítomnosti, byť prítomný, byť v tele kde sa nachádzate, každý okamih, každý deň. Ten, kto túto schopnosť priviedol k dokonalosti, nespí. Dokážete si to predstaviť? Nikdy nespia, neustále sú prebudení a všetko, čo vnímajú, už nie je viacej projekciou mysle, ale je skutočné, fundamentálna realita.

Tí, ktorí si želajú dodržiavať túto disciplínu,
musia svoje mysle strážiť v dokonalom sebaovládaní. 
Bez tejto ochrany nad mysľou,
nemôže byť nikdy udržaná žiadna disciplína.

Znovu a znovu udržujte ochranu
nad stavom a činnosťami našich myslí a tiel –
Toto samo o sebe a len toto, definuje
význam mentálnej ostražitosti.

-Šantideva, Spôsob života Bódhisattvy (Shantideva, The Bodhisattva’s Way of Life) 5:1, 108

O Týždenných Cvičeniach

V priebehu tohto kurzu sme poskytli niektoré základné cvičenia, ktoré môžete využiť s cieľom rozvíjania vašich vlastných skúseností faktorov, ktoré vedú ku skutočnému stavu meditácie. Tieto cvičenia nie sú samotnou meditáciou: toto sú predbežné experimenty navrhnuté tak, aby vám pomohli pochopiť podstatu vedomia.

Každé z týchto cvičení môže byť použité tak často, ako chcete. Navrhujeme, aby ste ich praktikovali po dobu najmenej jedného týždňa, predtým ako pôjdete na ďalšie. Na začiatku je vhodné cvičiť po dobu desiatich až pätnástich minút. Postupne môže byť doba predĺžená. Študenti Tibetského Budhizmu sú často poučovaní, aby praktikovali krátke sedenia mnohokrát počas dňa a my veríme, že toto je veľmi efektívna metóda.

Týždenné Cvičenie

Urobte si miesto na meditáciu. Malo by byť čisté, pokojné, bez rozptýlení, dobre vetrané (ale nie vystavené prievanu) a malo by vám poskytnúť prostriedky na sedenie v úplnej a totálnej relaxácii s rovným chrbtom.

Seďte vo veľmi uvoľnenej polohe. Strávte určitý čas, aby ste sa uistili, že ste v každom smere uvoľnení. Všimnite si vaše psychologické rozpoloženie. Určte si, že nebudete premýšľať nad žiadnymi problémami vášho života, alebo nevyriešené situácie, alebo plány, alebo spomienky. Berte tento čas, ako oddych od všetkého.

Behom nasledujúcich pár minút vokalizujte samohlásku “O“  a vo vašom srdci si predstavte žiariace teplé svetlo. Hlbšie a hlbšie sa uvoľnite. Dovoľte tomu zvuku, aby prenikol celou vašou bytosťou a predstavte si rastúce a všetko vo vnútri osvetľujúce svetlo. Hlbšie a hlbšie sa uvoľnite. Všetko nechajte tak (od všetkého sa odpútajte), okrem toho svetla a tepla. Úplne sa zamerajte na predstavu všetko vyplňujúceho svetla a zvuku “O“ vo vašom srdci.

Ticho odpočívajte. Pozorujte sa s pocitom oddelenia alebo vzdialenosti. Sledujte každý dojem, ktorý do vás vstúpi alebo ktorý sa objaví z vnútra. Sledujte pozorne, ale bez napätia. Oddychujte a sledujte.

Potom, ako toto cvičenie skončíte a postavíte sa, tak sa rozhliadnite okolo seba, ako keby ste na tomto mieste nikdy predtým neboli. Na všetko sa pozerajte, ako keby to bolo nové.

Toto cvičenie praktikujte každý deň bez zlyhania. Pokračujte týmto cvičením aspoň jeden týždeň pred prechodom na ďalšie cvičenie.

Toto je prvá časť kurzu s názvom Gnostická meditácia

preložené z anglického originálu: Vigilance
prednáška daná Gnostickými Inštruktormi na gnosticteachings.org
služba od vydavateľstva Glorian